Od zrelých plodov hrozna do pohára chutného nápoja víno prechádza celým cyklusom prípravy. Možno najzaujímavejšia, a v každom prípade najveselšia, etapa tejto cesty je Martinje (tradičná slávnosť mladého vína).
Martinje je obyčaj krštenia vína, ktorý sa v severnej časti Chorvátska udržiava ešte od 17. storočia. Veselá spoločnosť sa v polovici novembra zhromažďuje vo vínnej pivnici hostiteľa a v svojráznom obrade preberá úlohy sudcu, biskupa, krstného otca a krstnej matky vína, aby krst prebehol podľa protokolu.
Pri tej príležitosti sa veselou „modlitbou“ vyzýva boh vína, aby v nasledujúcom roku hostiteľovi zabezpečil dostatok klobás, rebierok a ostatných mäsových pochúťok, ako aj litre dobrého vína. „Modlitbami“ sa tiež pokúšajú vyhnať prázdne hrnce, rozbité krčahy, mrazy a iné nešťastia, ktoré by ľuďom priniesli hlad a smäd. Celý obrad krstu je, samozrejme, doplnený bohatou hostinou, ktorá sa nemôže zaobísť bez tradičnej pečenej husi.
Veselé krstiny vína pochádzajú zo starého pohanského obyčaja, ktorý v 4. storočí znovu oživil kňaz Martin. On sa, ako veľký milovník vína, rozhodol popularizovať tento lahodný mok medzi obyčajnými ľuďmi, s ktorými bol blízky. Z jeho mena je odvodený aj chorvátsky názov tohto, pre mnohých obľúbeného, obyčaja – Martinje. S tradíciou Martinja sa spája ešte jedna veselá legenda – tradičná pečená hus sa na stole našla „za trest“. Kňaz Martin sa nechcel stať členom vysokej cirkevnej hierarchie a keď mal byť menovaný za biskupa, schoval sa v kríkoch. Jeho úkryt však svojim gagotom odhalili práve husi...
Martinje v plnom lesku, s obradom s kostýmami, sa môže vidieť v malých miestach severného Chorvátska, ale menej veselo nie je ani vo väčších mestách, kde sa na jarmokoch ponúkajú rôzne druhy vína, domáce klobásy a užíva sa pri dobrej hudbe.